Eutanázia - právo na "príjemnú" smrť

Pre mnohých nezainteresovaných je eutanázia len akýmsi vzdialeným problémom, ktorý sa ich netýka. Pre mnohých odborníkov z radov lekárov, právnikov a psychológov je ale pojmom, o ktorom vedú dlhé a ostré debaty s rozporuplnými závermi. Voľný preklad tohto slova gréckeho pôvodu je právo na dôstojnú, dobrú smrť. Slovo eutanázia sa najčastejšie skloňuje pri lôžku nevyliečiteľne chorého, ktorý trpí veľkými bolesťami a u ktorého sa dá teoreticky predpokladať skoré úmrtie. V takýchto chvíľach stoja lekári, prípadne zdravotné sestry pred ťažkou dilemou, či vypnúť pacientovi prístroje, ktoré ho udržujú pri živote, alebo nie. Ich svedomie je o to viac pokúšané porušiť lekársku etiku, o čo väčšie sú na nich vyvíjané tlaky rozhodnutia chorého, alebo jeho príbuzných. V súčastnosti vznikajú ako huby po daždi, hlavne v štátoch s vyspelou ekonomikou, rôzne "humánne" organizácie, ktoré sa snažia legalizovať, nebojme sa to pomenovať pravým menom, tieto vraždy. Je zaujímavé, že takéto snahy aktívne kráčajú paralelne najmä s rastom životnej úrovne. Zákonodárne orgány v Európe zatiaľ odolávajú aktivitám presadzovaným spoločnosťou,ktorá akceptovala eutanáziu ako morálne prípustný jav. V európskych krajinách je zabitie pacienta zo súcitu trestné a trestá sa odňatím slobody na niekoľko rokov. Z tejto skupiny sa ale predsa len vymyká jeden štát a tým je Holandsko. Holandský parlament prijal v roku 1993 zákon, ktorý v určitom zmysle povoľuje eutanáziu. V určitom zmysle preto, lebo znenie zákona je veľmi vyhýbavé. Ak by som ho mal parafrázovať, jeho verzia by bola nasledovná: "Ukončenie života trpiaceho človeka na jeho žiadosť lekárom zostane trestným činom, ale lekár sa nepovažuje za vinného, ak sa dodržia určité požiadavky." Sú to tieto požiadavky: "1.Dobrovoľná a trvalá žiadosť pacienta. 2.Plná informovanosť. 3.veľké utrpenie. 4.Žiadne iné prijateľné alternatívy. 5.Konzultácia s iným lekárom." Ak lekár splní tieto požiadavky, má istotu, že prokurátor nezačne proti nemu vyšetrovanie. Na Slovensku eutanázia, našťastie, je právne neprípustná. Nech by sa vyhľadávali pri snahe legalizovať eutanáziu akékoľvek kompromisy, eutanázia vždy zostane zabitím. V tejto oblasti žiadne kompromisy neexistujú. Jasnou normou konania je pre nás 5. prikázanie - nezabiješ. Presné stanovisko k tejto problematike vyslovil i Sv.Otec Ján Pavol II.vo svojej encyklike Evangelium Vitae, ktoré by malo byť i našim stanoviskom:"Keď človek odmieta, alebo zabúda na svoj základný vzťah k Bohu, myslí si, že je sám sebe kritériom a normou a že má právo požadovať aj od spoločnosti, aby mu zabezpečila možnosť i spôsob,ako rozhodovať o vlastnom živote v úplnej a celkovej autonómii. V takomto kontexte sa stáva čoraz silnejším pokušenie eutanázie, čiže ovládnutia smrti tým, že ju predčasne spôsobíme a tak "príjemne" zakončíme náš alebo cudzí život. V skutočnosti však to, čo by sa mohlo stať logické, alebo humánne, pri hlbšej analýze sa javí ako absurdné a neľudské. Stojíme tvárou v tvár jednému z najznepokojúcejších prejavov kultúry smrti, šíriacej sa najmä v spoločnostiach charakterizovaných blahobytom a mentalitou užitočnosti, podľa ktorej prítomnosť stále väčšieho počtu starých a nemohúcich ľudí je príliš nákladná a zaťažujúca. Týchto ľudí často rodina i spoločnosť izolujú, pretože sa skoro výlučne riadi kritériami výrobnej efektívnosti a podľa nich navyliečiteľne postihnutý život nemá už žiadnu hodnotu."